Erazmovo dedičstvo

Erazmovo dedičstvo – Chorvátsko

Význam práce  Erazma Rotterdamského spočíval prevažne v otváraní očí, vo vrhaní svetla tam, kde prebývala tma. Učil, že to, čo nám bolo povedané, nie je všetko. Inšpiroval ľudí k tomu, aby spochybňovali všeobecne prijímané ‘pravdy’, čím ich viedol ku kritickému mysleniu a tým k búraniu stien, ktoré zatemňovali ich mysle.

Určitým spôsobom v tomto Erazmus pokračuje až do dnešného dňa, nepriamo, prostredníctvom projektu Európskej Únie nazvaného na jeho počesť. A tak Erazmov odkaz žije naďalej a Erazmus pokračuje vo svojej práci stovky rokov po svojej smrti.

 

IMG_1115

 

Kolenica, our land of peace,

Kolenica, our oasis…

(Kolenica, naša zem pokoja,

Kolenica, oáza moja…)

 

Moja nedávna účasť v jednom z projektov Erazmus+ v Chorvátsku skutočne zbúrala mnohé zo stien okolo mojej mysle a odhalila ďalšie, ktoré je ešte treba zbúrať. Táto oči-otvárajúca skúsenosť mi poskytla mnohé lekcie a veľa vedomostí bez toho, aby som sa zúčastnil akejkoľvek prednášky. Bola to skvelá príležitosť opustiť svoju ‘komfortnú zónu’, vďaka čomu som stretol a spoznal úžasných ľudí. Ba čo viac, priniesol som si domov aj nespočet suvenírov. Nie, nie tie plastové magnetky a tématické tričká a čiapky. Skutočné suveníry, v pravom slova zmysle – spomienky.

Ale aby som prestal s tou nejednoznačnosťou a poskytol vám niečo konkrétne – o čom bol tento projekt? Táto otázka sa môže zdať jednoduchá, no nakoľko bol projekt o niečom inom pre každého z nás, budem sa radšej sústrediť na to, o čom mal byť. Názov projektu bol Ruralize a témou bol život na vidieku a výzvy a príležitosti s ním spojené. No ako som už spomínal, oboznamovanie sa s týmito témami neprebiehalo celodenným vysedávaním na prednáškach. Kdeže!

Boli sme vrhnutí priamo doprostred Chorvátskeho vidieka. Na farmu, kde sme strávili týždeň a počas tohto týždňa sme sa učili jeden od druhého, študovali sme prežívaním, spoznávali sme nové kultúry a samozrejme zabávali sa.

Miesto projektu, Kolenica, bolo skutočným útočiskom pred rýchlym spôsobom života plného stresu. Boli sme ubytovaní v dome organizátorov projektu, a keďže nás bolo 30, asi si viete predstaviť, že to nebola žiadna malá chalúpka. K domu patril rozľahlý dvor, nejaké tie sliepky, kone a kopec ďalších zvierat. Okolo nás bolo zopár domov, vinice a príroda. Čo viac by sme mohli chcieť?

Projekt ako taký pozostával z viacerých menších súčastí, z ktorých každá ponúkala rozvoj a skúsenosti v rôznych oblastiach.

Denné workshopy (semináre) boli skvelou príležitosťou vyskúšať si prácu v tíme, prichádzanie s novými nápadmi a ich prezentáciu. Hlavnou úlohou workshopov bolo zhromažďovať informácie a predávať ich ostatným, ideálne kreatívnym spôsobom. Workshopy sme si veľmi užili a veľa sme sa toho pri nich naučili.

Kultúrne večery nám ukázali krásu rozmanitosti a tradícií. Vidieť rozdiely medzi kultúrami nás naučilo, že ich pestrosť je vec, ktorá by mala byť zachovaná, objavovaná a vychutnávaná. Na druhú stranu vďaka rozdielom medzi našimi kultúrami sme sa cítili ako Európania, a nie len ako Chorváti, Litovčania, Bulhari, Taliani a Slováci. Verím, že môžem za všetkých účastníkov povedať, že sme pochopili, ako sme súčasťou jednej veľkej rodiny (a tým nemyslím len Európu) napriek našim rozdielom, či už kultúrnym, alebo osobným. Navyše potreba odprezentovať svoju kultúru nás donútila naučiť sa niečo viac o tej našej.

Hlavnou súčasťou projektu však bolo postaviť rekreačné stredisko pre obyvateľov Kolenice a jej okolia a ako súčasť budúceho centra pre mládež. Najprv sme boli mierne zaskočení, že ideme vôbec niečo postaviť, no po chvíli plánovania sme sa pustili do práce a začali sa ukazovať prvé výsledky. Len tak mimochodom, neboli medzi nami žiadni stolári ani obzvlášť technicky nadaní ľudia – mali sme však k dispozícii neuveriteľnú podporu vo forme Anteho – najjednoduchší spôsob ako opísať Anteho je, že ak sa vám niečo zdá nemožné, Ante to urobí s jednou rukou za chrbtom. On v podstate odviedol väčšinu práce, našou úlohou bolo skôr prinášať nové nápady a zadržať Antemu čo bolo treba, aby to mohol pribiť.

Aby som to skrátil, podarilo sa nám postaviť rekreačné stredisko pozostávajúce z cesty zmyslov, na ktorej si môžete nohami a rukami vyskúšať ohmatať rôzne materiály, športového ihriska s lanovým parkom a prekážkovou dráhou, hudobnej steny na ktorej si  už naši kolegovia stihli zahrať, malej knižnice a základov oddychového altánku. Bolo naozaj uspokojivé vidieť výsledky našej práce na konci projektu.

Celý ten týždeň mi priniesol toľké vzrušujúce zážitky a neuveriteľne ma ako človeka ovplyvnil. Stráviť tých sedem dní s úplne cudzími ľuďmi v cudzej krajine mi umožnilo nie len spoznať mnohých skvelých ľudí, no zároveň som sa toho naučil veľa sám o sebe. Uvedomil som si, čo je v živote naozaj dôležité a že sa často trápime kvôli veciam, ktoré za to jednoducho nestoja. Jediné, čo môžem ešte dodať, je – neváhajte, zúčastnite sa a – RURALIZE!

IMG_0166

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s