Poézia

Mäkkýše

Nie sú ľudia mäkýše ?
Dušu ukrývajú do skrýše,
mäkkú, zraniteľnú dušu,
nech ju náhodou nepokúšu,
nech je pekne zavretá,
aj iní majú klepetá,
ak chceli by k nej preniknúť,
budú môjmu musieť uniknúť!
Opatrnosť najvyššia je cnosť,
zato riskantná je úprimnosť,
pod pancierom – tam je dobre!
Nik nežiada, nik nežobre.
A za maskou z chitínu,
vidieť nebude špinu,
čo na tom že je umelá?
a vzhľad s vnútrom nezdieľa?
spoľahnúť sa na ňu dá
a pretrieť ak je škaredá,
panciere majú rôzne podoby,
každí si svoj inak ozdobí,
každí ho aj inak nosí,
jedným trčia oči, druhým nosy,
v jednom sa však nelíšia,
svoj povrch nad Dušu povýšia,
pancier pôsobí tvrdo, pevne,
síce aj na slnku skrehne,
za silou tou skrýva sa strach,
ktorý vidno je vo škárach,
len málokto sa odváži,
vyliezť, keď ho nič nestráži,
ešte menej je tých čo hneď,
po prvej zrážke nezalezú späť.
Hej v pancieri, tam sa žije,
hoc duša len slanú vodu pije,
nikto sa k nej nedostane,
navždy rovnaká zostane,
špina sa z panciera zmyje,
a on škrabance na duši skryje.


Právo na chyby vyhradené.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s