Všehochuť

Za volant! … či?

o-traffic-facebook

Či si ísť urobiť vodičský preukaz hneď ako to vek umožňuje už pre mladých ľudí hádam ani nie je dilemou. Môže sa to ňou však stať s narastajúcimi poplatkami za kurzy šoférovania. Napriek tomu, aký je “vodičák” považovaný za nepostrádateľný, by možno stálo za zváženie trochu s ním počkať a neoddať sa hneď “cestnému ošiaľu”.

Azda najvýraznejším faktorom, ktorý zohráva úlohu pri ponáhľaní sa s vodičákom je dojem, že ak si ho človek neurobí okamžite, niečo zmešká a neskôr už na to nebude príležitosť alebo čas. Vyplýva to aj z postoja verejnosti, ktorý by sa dal sumarizovať frázou: “Bez vodičáku dnes neprežiješ!” Je však skutočne nutné ponáhľať sa? Čo tak súri stredoškolských študentov naučiť sa šoférovať?

Cesta do školy to pravdepodobne nebude, nakoľko máloktorá škola disponuje rozľahlým parkoviskom a v tomto prípade je nepochybne preferovaná stará dobrá MHD-čka. Ďalšou možnosťou sú brigády, no tie sú prevažne vymedzené na relatívne krátke obdobie letných prázdnin a súvisia s problematikou okupácie rodičovského auta, ktorou sa ešte budem zaoberať. Najbežňejšou situáciou, ktorá si vyžaduje schopnosť riadiť motorové vozidlo tak zostáva voľný čas. Je to však dostatočný dôvod na ponáhľanie sa? Veď vodičský preukaz neprináša len výhody, no aj mnohé komplikácie.

Tak napríklad spomínané blokovanie rodičovského auta je problémom, ktorý množstvo mladých ľudí, a asi ani rodičov, nezváži, kým nepocítia jeho následky. Keďže prevažná väčšina študentov nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami na kúpu vlastného auta, jediným východiskom sa stáva požičať si “to naše”. Nastávajú tak časté hádky, najmä ak mladý šofér potrebuje auto na dlhší čas.

A finančné prostriedky ako také sú ďalším kameňom úrazu. Vyvážanie sa autom toho jednoducho “veľa zožerie”. Ak ten ktorý študent nezarába, stúpajú tým náklady rodičov na ich dieťa, a ak aj zarába, často sa stáva že v podstate “robí na benzín”. Pohonné hmoty sú však len špička ľadovca – nesmieme zabudnúť na samotnú cenu kurzu autoškoly, údržbu auta a samozrejme prípadnú kúpu a údržbu vlastného auta. Máloktorý študent je schopný zaplatiť to všetko zo svojho!

Nesmiem zabudnúť ani na neoddeliteľnú zložku mladosti – sladkú nezodpovednosť. Jej miera sa samozrejme líši od človeka k človeku, je však charakteristická pre drvivú väčšinu mladých ľudí. Odsudzovaním svojich rovesníkov za mladícku nerozvážnosť by som sa dopúšťal veľkej krivdy (a ohromného pokrytectva), no neradno ju ani prehliadať. Nedá sa čakať, že všetci mladí ľudia, ktorí ešte nemali dosť príležitostí okúsiť následky nezodpovedného konania v situáciach, v ktorých ide o viac ako o hádku s rodičmi či pedagógom, a nie to o ľudský život, budú schopní pristupovať k pozícii šoféra so svedomitosťou na to potrebnou. Dávame im tým do ruky zbraň, na použitie ktorej stačí drobná nepozornosť.

Hádam by však nebolo od veci prestať sa pýtať: “Potrebujú stredoškoláci vodičský preukaz?” a zvoliť miesto toho postoj: “Potrebujem ho ja?”. Zovšeobecňovanie, ktoré sa stalo súčasnou pliagou, tu totiž nemá, ako v mnohých ďalších prípadoch, čo hľadať. Nepochybne sa nájdu prípady, kde študenti vodičák jednoducho potrebujú a tým celá problematika končí. V tom však vidím skôr výnimku ako pravidlo a preto považujem za rozumnejšie zamerať sa nie na spoločné, no naopak rozdielne okolnosti jednotlivých prípadov.

Každý by si mal hádam sám zvážiť pre a proti a rozhodnúť sa podľa toho, na ktorú stranu sa jeho váhy naklonia. Je dôležité rozlišovať aj medzi “chcem” a “potrebujem”. A to už len z toho dôvodu, že sa nie len jedná o nemalú investíciu, no aj o veľkú zodpovednosť a dlhodobý záväzok. Prečo by sa potom niekto so šoferákom ponáhľal? Azda najvýznamnejším dôvodom sú skúsenosti – veď “čo sa v mladosti naučíš…”. Ak si človek osvojí vodičské návyky za mlada, hoci aj šoférovať ešte nepotrebuje, pri situácii, ktorá si to bude vyžadovať mu postačí už len sadnúť za volant. Výhodou tohto postupu je aj povinný dozor skúseným šoférom, v ktorom mnohí rodičia pokračujú aj keď by už hádam nemuseli.

Vodičský preukaz mladých študentov zároveň výrazne osamostatní, čím sú odľahčení aj ich rodičia. Tí môžu svoje deti využiť ako šoférov a veľmi vítaným prínosom pre niektorých rodičov je taktiež možnosť “vypiť si”.

A sú samozrejme aj takí, ktorí sa bez vodičského preukazu nezaobídu už vo svojich “mladých letách”. Ak si študent nájde brigádu do ktorej musí dochádzať, je často ťažké spoliehať sa na MHD-čku.

Čo z toho teda vyplýva? Aspoň pre mňa to, že ponáhľať sa s vodičským preukazom by nemalo byť pravidlom a už vôbec nie povinnosťou. Pre stredoškolákov, a vlastne aj pre väčšinu vysokoškolákov vodičský preukaz nie je nevyhnutnosť a aj keď nie je na škodu mať už pred skončením školy niečo najazdené, dá sa predsa urobiť aj potom – za svoje. A napokon, dá sa prežiť aj bez vodičáku!

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s