Bájky · Poézia

Stoh

Ohrada a v strede stoh,
Štyrom oslom na osoh,
Tri z nich popri stohu stáli,
Pokojne sa napchávali.

Štvrtý na vrchole stál,
Tiež sa kŕmil, tiež sa pchal,
No z tej výšky čo zaujal,
Na seno pod sebou sral.

To nevoňalo zvyšným trom,
Nuž naňho zahýkali protestom,
Vraj “zlez lebo ťa zosadíme my!
Nebudeš tu robiť problémy.”

“Načo toľko rozhorčenia?
Čo vážení toľko penia?
Kde problém, tam riešenie,”
A ten hore veru nelenie.

Hŕstku po hŕstke a hneď príval,
Svoje výkaly senom zakrýval,
Zmizli z očí, zmizol smrad,
Tak začali tí dole zasa žrať.

A pri každom ďalšom proteste,
Zhodil dole hrsť či dve hrste.
Zlato tomu, kto by povedal,
Čo ktorý z nich z toho mal!

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s