Poézia

Sonety mesta snov 2

Nakrátko šupiny padnú z očí,
Je vidno ruka s nožom zovretá,
Čo vo svojej družke sa vŕta,
Tá pravda náhle zaskočí.

Vytiahnuť ho nemôže,
Pustiť sa ho obáva,
Mdloba je skrytá úľava,
Tak pokrúť ním trochu, nože!

Sypem si soľ do rany,
Ten boj už je prehraný,
Už dá sa mi len smiať.

Nuž čo, veď sa nič nedeje,
Rana sa vodou poleje,
Žať musí kto dovolil si siať.

Sonety mesta snov 1

Advertisements

One thought on “Sonety mesta snov 2

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s